Oficiálny skautský jarný trojkopčiak (J3K) nám tento rok nevyšiel a tiež sme museli z dôvodu veľmi nepriaznivého počasia preložiť náš pôvodný indiánky výlet. Tak sme sa rozhodli, že to spojíme. Poslednú marcovú sobotu sme sa teda zišli o 9-tej ráno — skauti z Rovinky a Dunajskej Lužnej na Peknej ceste v Bratislave bez veľkých príprav a v dobrej nálade – kto mohol a chcel, prišiel. Prišli aj niektorí rodičia a veľmi sme sa potešili. Veríme, že sa potešili aj oni, po výlete vyzerali spokojní 🙂
Bolo nás 25 detí. Alebo, ako sme si neskôr vyskúšali – bolo nás na celý statný bukový peň. Viď foto. Boli tam Mačičky, Draci, Škorpióni, Lišiaci, Tigri aj Hviezdičky. Všetci začali aj skončili svojimi družinovými pokrikmi. A takmer všetci mali skautské šatky – nehanbíme sa za to, že sme skauti. Biely Medveď sa počas výletu ukázal ako správny oddielový vodca a dobre sa o nás staral. Má talent a sme radi, že máme takého oddielového šéfa. Beba a Jajka mu výdatne pomáhali s programom a so starostlivosťou počas celého výletu. Stickman – ako sme si už zvykli prišiel s igelitkou a paličkou na zbieranie odpadu. Ide príkladom a vyzbieral dve tašky plastového odpadu počas celej cesty. Prvú zastávku sme urobili pod Krasňanskou horárňou, kde nám Beba rozpovedala originálnu legendu indiánskeho kmeňa Seneca o tom, ako na svete vznikli rôzne jazyky. Počuli sme o indiánskej náčelníčke Godasyo a jej krásnom, štvorokom psovi. Nakoniec žiarlivosť a hádky rozdelili ľudí a priniesli do sveta mnoho jazykov. Pokračovali sme smerom k Máriinmu prameňu, ale ešte kým sme tam prišli, objavili sme ohnisko, ktoré práve nik nepoužíval a pri ňom lúku na hranie a hneď sme to využili. Opiekli sme špekačky, slaninku a jablká. Biely Medveď pripravil pravé indiánske jedlo na ochutnanie – kukuričnú kašu s medom a lesnými plodmi. Zahrali sme indiánske kocky, kto bude chutnať prvý – vyhral Maxo, ale potom sme ochutnali všetci. Potom sme sa rozdelili na tri stanovištia, pri ktorých sme sa všetci vystriedali – na jednom sme maľovali bojové pomaľovania tváre s Bebou, na druhom Jajka pomáhala s premenou starých tričiek na indiánske halenky – za týmto účelom sme prichystali indiánske písmo, aby si mohol každý na halenu napísať svoje meno. No a na treťom s Bielym Medveďom a Jachom si všetci mohli z kartóna, papekov, korálok a povrázkov vyrobiť indiánsky tomahawk. Keď sme boli vystrojení, pomaľovaný a ozbrojení, ešte sme si zahrali hru – indiánsku paličku. Ani sme sa nenazdali a bolo poobede. Ak sme to chceli všetko stihnúť – a tri kopce sme aj tak chceli zdolať – museli sme pokračovať. Dorazili sme k Máriinmu prameňu, vyštverali sa na Čierny vrch (412m.n.m.) a na dva okolité kopce a azimutom krásne späť na začiatok Peknej cesty, kde nás presne o štvrtej hodine poobede už čakali usmiati rodičia. Ešte pokrik a poďho domov, poriadne umyť, oprať a spať.
Tiež sme sa presvedčili – a na začiatku sme sa toho trošku obávali, že keď si dáme zraz mimo našich domov, bude to prekážka – nieje to pravda. Veľmi nás potešila hojná účasť a všetci, čo sme boli sme sa určite nasledujúcu noc poriadne a zdravo vyspali. Všetci si zaslúžime odborku Indián. Záver pre nás? Netreba dlho plánovať – stačí poslať pozvánku a kto môže a chce, príde. Bol to super príjemne strávený deň.
Špeciálne poďakovanie patrí neznámemu pánovi, ktorý keď sme okolo neho prechádzali nám venoval 5kg jabĺk, ktoré sme počas výletu všetky zjedli.
Jacho
Komentáre