Skautský tábor 14-21.7.2019 – Stará Turá – pracovný názov: “daj si 10 – 2019”

Skautský tábor je vyvrcholením celoročnej činnosti našich družín. Tento rok je to náš prvý spoločný tábor a sme veľmi zvedaví, čo nám prinesie. V každom prípade horíme nedočkavosťou, aby sme už nastúpili do autobusu a tábor sa môže začať.

Nedeľa – deň prvý

prvé minúty na táboriskuVšetci sme dorazili v poriadku. Táborisko už bolo postavené, takže sme sa porozdeľovali do stanov. Mladší bývajú vo dvojiciach, tí starší vo väčších stanoch v skupinách. Vybalili sme sa a dostali sme úlohu pripraviť večerný táborák. Slovo dňa bolo RAŽDIE. Takmer nik z našich detí nevedel, čo by to tak mohlo byť.
Následne sme pomohli postaviť táborový stožiar, ktorý tu jediný chýbal a začali sme s našou niekoľkodňovou hrou na pokračovanie – Stroj času. Počas noci sme sa v čase premiestnili do času objavenia kníhtlače.
Pred večerou trošku spŕchlo, ale len kratučko. Nik nezmokol.
Piraňovi aj Maxovi vypadol mliečny zub, takže máme dvoch štrbálkov. Zúbkové víly sem asi netrafia, lebo cez noc nezbohatli. Pred spaním sme riešili niekoľko slzičiek a chýbajúcich mamičiek, ale všetci to hrdinsky zvládli. Tešíme sa na to, čo prinesie dnešok …

Pondelok

Tak sme v zdraví prežili pondelok. Noc bola OK, ani raz sme nemuseli vstávať k niekomu, komu cez noc chýbala mamička. Niektorí mali dokonca nočnú stráž, nikdy by som si nemyslel, že na tuto aktivitu bude toľko dobrovoľníkov.
Deň sme strávili Gutenbergom. Robili sme sieťotlač

na táborové tričká, robili sme tiež jednoduchú knižnú väzbu a vyrábali a otláčali sme vlastné pečiatky.
Obed sa mimoriadne vydaril.

Prvú pomoc u nás zvládne každý

Poobede nám Eli – naša zdravotníčka urobila kurz prvej pomoci. Následne sme si všetci vyskúšali na figurínach masáž srdca a umelé dýchanie a vyskúšali sme si ošetriť popáleniny a zlomeniny.

Všetci sme zdraví, cez deň bola len jedna trieska a jedno mierne zachrípnutie. Trieska je vonku a zachrípnutie sa nehorší.

Dnes – (na utorok) nás stroj času preniesol do obdobia antiky. Budeme sa zaoberať myšlienkou fair-play.

Utorok

lukostreľba na táboreSme všetci živí a zdraví.
Niektorí dostanete od detí listy 🙂 včera sme písali domov. Teda len niektorí, posielal som poobede zo 15 obálok. Nevieme, čo v nich bolo, dúfame, že boli deti k nám a skautskému táboru milosrdné.
Urobili sme malé nákupy, stratilo sa zopár zubných kefiek, niekomu chýbalo spodné prádlo, lebo “mamina mi zabalila len tieto tri”, pomaly sa stávame experti v odhadovaní detských veľkostí.
Doobeda sme sa učili zapaľovať oheň kresadlom a naučili sme sa aj aké drevo treba zbierať, keď chcem urobiť oheň bez dymu, ktorý bude naozaj horieť a nie len dymiť. Následne sme si dali súťaž tímov. Deti vytvorili nové vlastné ohnisko, kde im Biely Medveď natiahol špagát do výšky cca 30cm a deti museli za pomoci kresadla urobiť taký oheň, aby špagát prehorel.
Zvládli všetci a keďže sa deťom kresadlo mimoriadne zapáčilo, dohodneme si zrejme po tábore skupinovú objednávku so zľavou.
Popoludní sme mali mini olympiádu. Skákali sme, strieľali z luku i zo vzduchovky s puškohľadom (až kým sa nepokazila).
Dôležité však bolo, že sme všetci mali dobrú náladu.

Streda

Včera bol náročný deň.
Ráno sme sa zobudili a boli sme bez vlajky – skauti neustrážili. Vzápätí starší odišli na dvojdňový puťák, takže sme mali pre seba celé táborisko. Doobeda sme boli na malom výlete. Naučili sme sa čo-to o mate piepornej, ľubovníku bodkovanom, ale aj o vraňom oku trojlistom. Videli sme vážky, počítali sme vek stromov a bolo nám super. Keď sme sa na obed vrátili, táborisko bolo prázdne. Naše vĺčatá nevedeli o výprave skautov (bolo to tak úmyselne pripravené) a my sme sa rozhodli, že si obed urobíme sami. Na ražniči predsa máme a 60 porcii predsa nie je pre nás žiaden problém. Vraj to bolo najlepšie jedlo, aké sme tu mali a ja dúfam, že to bolo kvôli hrdosti na vlastnú prácu a nie kvôli tomu, že by nám tu zle varili. Mimochodom nikto zatiaľ neschudol.

Bolo teplo a tak sme sa všetci nahrnuli po obede do potoka. Dievčatá si umyli vlasy a chlapi súťažili, kto vydrží dlhšie s hlavou pod vodou. Víťazný čas bol asi 20s, čo je v tomto horskom potôčiku obdivuhodný výkon.
Nebojte sa, nikto nekašle.

vlčiacke a včielkarske sľubyVečer bol super – prekvapenie – včielkarske a vlčiacke sľuby, jeden skautský sľub a staršie vĺčatá dostali šatky so zeleným lemom a stali sa z nich skauti.

No a v noci, keď strážili len naše vĺčatá so svojimi radcami sme mali další prepad a pokus o ukradnutie vlajky. Strážili sme my – Čarokézania z Roviky a Dunajskej Lužnej a všetkých 7 prepadlíkov sme do jedného pochytali. Vĺčatá spolu s Jachom obstúpili stožiar a vlastnými telami bránili nočnú vlajku. Vrabčo, Panda, Mačka a Biely Medveď sa vydali „na lov“ – nadháňali si vzájomne prepadlíkov a jedného za druhým ich „spacifikovali“ (ak sa nevzdali dobrovoľne. Deti mali z toho ohromný zážitok a o tomto prepade sa rozprávalo až do konca tábora.
Za trest nám teraz zajatci budú na naše nové oddielové červené tričká prišívať čerstvo nadobudnuté sľubové odznaky.
Prosíme rodičov, aby skontrolovali, či sú dobre prišité a prípadne ich prišili kúsok pevnejšie.

Štvrtok

Další super deň za nami.
Čím ďalej je ťažšie dostať deti večer do postelí, jeden by čakal že budú viac a viac unavené. Dnes sme v období dávnej minulosti. Aby sme “prežili” stavali sme si prístrešky – bunkre a trochu upratovali. Všetko sa podarilo.
Okrem toho sme sa všetci naučili, ako správne narábať s nožom i sekerou.
Nik neplače (len Piraňa vyronil slzičku keď sa zastavil ocinko čo to mal po ceste z práce). Všetci sú zdraví a hlavne – každý sa rozpráva s každým, sme na nich veľmi hrdí. Dnes bol pekný deň.

Odkazy pre maminky a tatinkov (deti nastúpené v rade pred spaním, každý má nárok na jednu vetu, nie každý sa zúčastnil): 

Hranolka: Pozdravujem zo skautského tábora, občas mi je trochu smutno ale je mi dobre.
Čučoriedka: V nedeľu sa na vás veľmi teším.
Myš: Už chcem byť doma.
Myšiak: Stále nechodíme dosť do lesa.
Fifo: Už sa veľmi teším domov.
Neviem: Čaute, je tu super!
Citrón: Čau mama, moje jediné zranenie je prostredník po strete s kameňom.
Žralok: Ahoj mami a tati, máme sa tu dobre, mám vás rád.
Kiwi: Ahoj mami a tati, je tu super!
Lišiak: Ahoj mami, je tu veľmi dobre.
Brzda: Je tu dobre, dnes sme postavili najlepší bunker.
Bakuľa: Mali sme na tábore dva prepady, jeden sme odrazili.
Pešo: Ahojte rodičia, teším sa domov.
Blesk: Ahoj mami, chcel by som v nedeľu na večeru ryžu s mäsom.
Dravý lev: Ahoj mami, mám sa tu dobre, už sa na vás teším aj na bratov a tatíka.
Stickman: Ahoj rodičia, je mi tu dobre a mám vás veľmi rád.
Maksík: Ahoj mama, je mi tu dobre, robíme hocijaké zábavné veci.
Netopír: Ahoj mamina a Roman, teším sa na vás a príďte prosím vás aj s Lilou.
Nanuk: Ahoj mami, mám sa tu dobre na skautskom tábore a robíme veľmi dobré veci.
McFish: Teším sa na vás, zvládam to dobre (aj s palcom).
Germán:  Čau mama a apu, dnes mám nočnú stráž, tak mi držte palce.
Einstein: Ahoj mami a oci, mám sa dobre a keď sa vrátim, dal by som si chleba s maslom.
Dino: Ahoj mami, mám tu kamošov, neprší, nepozerám telku.

Piatok

Dnešné ráno máme vianoce s ozajstným vianočným stromčekom a so svetielkami.
Zistili sme, že je naozaj dôležité strážiť tábor od prvej minúty až po tú poslednú. Nočnú hliadku mali skauti a vĺčatá z Dúbravky. Keďže sa začali budiť až o polnoci a prvá hliadka sa ku stožiaru postavila až 0:04, prepadlíci, ktorí boli pripravení od 0:00 nemali ťažkú prácu a už 0:01 boli s vlajkou dávno mimo tábora.
Popoludnie bolo trochu voľnejšie, pretože sa nad nami preháňali búrkové mraky a podľa búrkového radaru hrozilo každú chvíľu, že sa na nás vyleje všetka voda z oblakov. Takže sme sa viac ako programu venovali kontrole správneho prikolíkovaniu stanov a vysvetlili sme si, ako sa v stane správať počas dažďa.
Našťastie nás zasiahlo len pár kvapiek a inak nám bolo veselo.

Sobota

záverečný oheňPosledný celý táborový deň sa nám „pokazil“ náš časostroj a skončili sme v chaose „dnešného“ dňa.
V rámci bežného chodu tábora sme dostali za úlohu postaviť táborák, tak sme skautom z Dúbravky ukázali, čo dokážeme. Vraj väčší ešte nevideli, môžete byt na svoje deti hrdí.
Za odmenu sme ho mohli slávnostne zapáliť.

Večer sme boli tí, čo chodia do kostola na sv. omši v Hrachovišti – s platnosťou na nedeľu. Bolo nás z nášho oddielu Čarokéz zo dvadsať. Nie všetkým deťom sa chcelo a niektorí povedali, že pôjdu až v nedeľu na večernú sv. omšu.
V každom prípade sme v Hrachovišti doslova zdvojnásobili počet ľudí na sv. omši a miestni z toho mali úprimnú radosť.
Na večeru sme si robili vlastné americké hot-dogy. Boli so všetkým čo si deti priali – s karamelizovanou cibuľkou, syrom, uhorčičkami, kečupom, horčicou, dresingom a samozrejme nechýbali párky. Bolo to naozaj super.

Nedeľa

Dnes sme sa zobudili a od rána balíme. Pomáhajú nám starší skauti a na všetko dohliadajú naši radcovia. Posledný slávnostný nástup a už aj nasadáme do autobusu a tešíme sa na naše rodiny. Príchod do Dunajskej Lužnej je plánovaný pred 12:00


Záver

Toto bol náš prvý spoločný tábor a verím, že nebol posledný. Bolo nám spolu fajn. Náš hlavný cieľ – utužiť družinovú a oddielovú identitu bol naplnený. Decká spoznali iné družiny a bolo veľmi fajn, že sa nikto nesnažil skupinkovať, ale všetci so všetkými komunikovali, hrali hry a vzájomne si pomáhali.
Ako veľký bonus vnímam, že spolu s nami boli na tábore aj vĺčatá z Eldoráda a starší skauti z iných oddielov z nášho zboru. Decká tak mali možnosť vidieť, že skauti nie sme len “my” v Rovinke a Dunajskej Lužnej, ale že patríme do veľkej skautskej rodiny.

Poznámka:

Nemusíte v batôžkoch nájsť úplne všetko, čo ste deťom zabalili na tábor. Verím, že nič cenné nebolo stratené a zatiaľ najcennejšia stratená vec, ktorá nám bola hlásená bol ešus.
Nie všetko bude v batohu úplne pekne poskladané a niečo bude aj mokré. Deťom síce pomáhame a robíme čo sa dá, ale je ich tu dosť, takže nie všetko prejde našimi rukami.
Niektoré veci, ktoré vybalíte, môžu byť už nepoužiteľné, mrzí nás to a moc na nás prosím nenadávajte, keď ich budete vyhadzovať.
Ak nájdete v batôžku niečo, čo vám nepatrí, prosím odovzdajte nám to. Nafotíme všetky straty a nálezy a samozrejme dáme vám o nich všetkým vedieť, aby sme si ich mohli rozdistribuovať medzi seba.

Tiež prosím ešte skontrolujte prípadný výskyt kliešťov.

Deťom sme na poslednom nástupe povedali, akí sme na nich hrdí a že už teraz môžu byť v mnohých veciach príkladom starším skautom.
Prosím, povedzte im to aj vy. Boli naozaj super.

To je asi všetko. Mali sme super týždeň a v septembri sa tešíme na další skautský rok.

Fotodokumentáciu nájdete v našej “galérii

Zapísal brat Jacho, doplnil a publikoval brat Biely Medveď

Pridaj komentár