Skaut je ochrancom prírody, alebo ako sadiť stromy zo semienka

klíčiaci agátJeden z bodov skautského zákona hovorí o tom, že skaut je ochrancom prírody a cenných ľudských výtvorov. V praxi to znamená že nechceme byť len konzumentami, ale chceme sa o prírodu aktívne starať. Chodíme pravidelne zbierať smeti, budujeme vtáčie búdky, sadíme stromy a množstvo iných vecí.

S niektorými našimi družinami sme na jeseň zbierali semienka stromov. Tie ale nedokážu vyklíčiť bez správnej prípravy. Semienko totiž „čaká“ na jar a až potom je schopné vyklíčiť.
Lenže ako bude semienko vedieť, že je tu jar?
Veľmi jednoducho. Pred jarou býva zima. V semienku sú obsiahnuté určité zložky, ktoré bránia semienku vyklíčiť. V niektorých semenách (zvlášť semená stromov) sa tieto zložky rozpadajú chladom .
Tomuto procesu hovoríme stratifikácia semien.

My sme semienka zbierali v čase, kedy bolo vonku relatívne teplo. Ak bývame v rodinnom dome, je možné urobiť prirodzenú stratifikáciu vonku. Vhodným uložením zabránime k semienkam prístupu hlodavcov, vtákov a podobne a zvyšok necháme na prírodu.

Ak však chceme mať istotu a výrazne zvýšiť klíčivosť nami zbieraných semien, je vhodné urobiť stratifikáciu v našej chladničke.
Niektorým semenám stačí „suchá“ stratifikácia, iné vyžadujú aj prítomnosť vlhkosti.
My sa určite nechystáme zakladať plantáž, takže nám stačí napríklad do krabičky od masla nasypať na dno trochu vlhkého riečneho piesku, do ktorého naukladáme semienka, zavrieme a necháme cca 2 mesiace odpočívať v spodnej poličke.
Po tejto dobe semienka plytko vysievame do substrátu a semienka pri izbovej teplote pekne klíčia.
Sadeničky stromov následne môžeme (po dohode s majiteľom pozemku) vysadiť do voľnej prírody.

Pre zaujímavosť:
Každý strom dokáže počas svojho života (počítané cca 100 rokov) zachytiť z ovzdušia asi 1 tonu CO2. Keďže produkcia priemerného Slováka je asi 5-6 ton ročne, znamená to, že ak chceme byť uhlíkovo neutrálni, mali by sme každoročne zasadiť toľko stromov, koľko ton CO2 vyprodukujeme.
Tu si ale treba uvedomiť, že sadením stromov sa staneme uhlíkovo neutrálni len počas nášho života. Stromy totiž CO2 viažu do seba a v čase, keď odumrú, pri procese rozkladu sa jeho spálením, alebo hnilobnými procesmi uvoľňuje časť CO2 naspäť do ovzdušia.
Ak chceme znižovať našu uhlíkovú stopu, sadenie stromov je určite dobrý nápad, ale nesmieme zabúdať, že dôležitejšia je naša snaha všeobecne znižovať produkciu emisií.