„Nezáleží na tom, či si malé dieťa, alebo dospelý, vždy tu bude niečo, čo dokážeš len Ty „
Priatelia, pripravte sa. Tento rok sa budeme snažiť uloviť 13 základných bobríkov. Prvého budeme loviť už na najbližšom oddielovom výlete. Jeho farba je svetlozelená a je to bobrík mierenia.
Motivácia k bobríkom
Príbeh o orlovi a sliepkach
Jeden statkár našiel v lese zranené orlie mláďa. Odniesol ho domov, vyliečil ho a choval na dvore medzi sliepkami. Mladý orol s nimi jedol a časom prevzal ich správanie. Raz šiel okolo drevorubač opýtal sa statkára: „Prečo je orol, kráľ všetkého vtáctva, zavretý na dvore, so sliepkami?“ Statkár odpovedal: „Našiel som ho v lese zraneného. Naučil som ho správať sa rovnako ako sliepky, a jesť s nimi. Lietať sa nenaučil. Osvojil si tie spôsoby, aké majú sliepky, preto už nie je orol. „
Drevorubač odvetil: „Je veľmi pekné, že si sa ho ujal sa vyliečil ho. Prežil vďaka tvojej pomoci a na dvore našiel spoločnosť v blízkosť sliepok. Ale má srdce orla a určite je schopný naučiť sa lietať. Čo keby sme to vyskúšali?
-Nerozumiem. Keby chcel lietať, tak by to už urobil. Ja mu v tom nebránim.
-Máš pravdu. V lietaní mu nebrániš. Ale sám si povedal, že si ho naučil správať sa ako sliepky, a preto nelieta. Ale je to orol, tak čo keby sme ho skrátka lietať naučili ?!
– Prečo na tom tak trváš? Veď sa správa ako sliepky, už nie je orol. Čo sa dá robiť ?! Niektoré veci sa proste zmeniť nedajú.
– Je pravda, že sa v posledných mesiacoch správa ako sliepky. Ale príliš sa sústredíš na jeho ťažkosti s lietaním. Prečo by sme sa radšej nezamerali na to, že má orlie srdce a schopnosť naučiť sa lietať?
– Trochu o tom pochybujem. Aký je rozdiel v tom, ak miesto ťažkostí budeme uvažovať o možnostiach?
– To je dobrá otázka. Keď sa budeme zaoberať ťažkosťami, tak sa najskôr uspokojíme s jeho súčasným správaním. Ale ak sa zameriame na to, že je možné, aby vzlietol, dáme mu tým šancu a vyskúšame, či sa možnosti zakladajú na pravde.
– Znie to zaujímavo.
– Vyskúšame to?
– Áno.
Na druhý deň vzal spokojný drevorubač orlíka nežne do rúk, odniesol ho na neďaleký kopec a povedal mu: „Tvoje miesto je na nebi, nie na zemi. Roztiahni krídla a leť! Dokážeš to.“ Ale orol sa nedal presvedčiť. Bol zmätený, a akonáhle dole uvidel sliepky, priskákal za nimi na dvor. Myslel si, že stratil schopnosť vzlietnuť a dostal strach. Drevorubač sa však nenechal odradiť. Na druhý deň odniesol orla na strechu statku a povzbudzoval ho: „Si orol. Roztiahni krídla a leť! Dokážeš to. “ Orol znovu pocítil, že má strach. Sám zo seba a zo svojho okolia. Nikdy nevidel dvor z takej výšky. Zachvel sa, pozrel sa na drevorubača a odskákal späť na dvor. Nasledujúceho rána vzal opäť drevorubač orla na strechu statku a naliehal: „Si orol, tak roztiahni krídla a leť!“ Orol sa mu pozrel priamo do očí. Na muža jeho pohľad zapôsobil. Nahlas mu jemne povedal: „Neprekvapuje ma, že máš strach. To je normálne. Ale uvidíš, že sa to oplatí skúsiť. Prekonáš ohromné vzdialenosti, spriatelíš sa s vetrom a spoznáš srdcia ostatných orlov. A tiež si už zistil, keď si skákal po dvore, aké silné sú tvoja krídla. “ Orol sa rozhliadol. Najprv sa zadíval dole na dvor a potom vzhliadol k nebu. Potom ho muž zdvihol hore a nežne pohladil. Orlík pomaly roztiahol krídla a s víťazným výkrikom sa vzniesol k nebu. Svojich možností nakoniec využil.
